Ola! Como vai? Tudo bem? Bem-vindo a Lisboa! Vďaka patrí EÚ, JS, NMM, a CENTRIA. Účinkujú:




Tak toto sa mi ukázalo hneď na začiatku. Lisabon.

portugal/Lisabon


A hneď prvý víkend v sobotu sme sa vybrali s Miladou do Queluz-Belas. Letné sídlo portugalských panovníkov. Apropos Milada, môj slovenský záchranca v Portugalsku. A moja obľúbená fotka Milady.

portugal/2005_03_05-Queluz


V nedeľu náš sightseeing pokračoval. Múzeum kachličiek. Portugalsko je nimi plné. Sú nielen v kúpelniach ale aj v kostoloch, na staniciach, v baroch, divadlách na domoch, dekoráciach, všade. Jednu maľoval Miloš. Tie modré im dali meno. Azul - modrá. Azulejos - kachličky. Madre de Deus je jeden najvzácnejších kostolov. Portugalci si vážia aj národný pantheon a naukladali tam mŕtve telá dôležitých ľudí.

portugal/2005_03_06-Madre de Deus


Sintra je patrila tiež kráľom a kráľovná, tu sa v horúčavác chodili schladiť. Je tu napríklad Maurský hrad, kde sa dá poľahky zhypnotizovať mačku, alebo aj Castello de Pena.

portugal/2005_03_12-Sintra


Prvý výlet na pláž, keď už je to takto tu za rohom. Do vody sa odvážilo len pár neoprénových surfistov. Je marec, je zima. Doma by sa však taká voda zvládla. Tu si ešte pár týždňov počkám.

portugal/2005_03_13-Cesta do Costa Caparica


V sobotu 19. marca nás čakalo stretnutie krajanov u slovenské veľvyslanca aka grill párty so slovenkým jedlom a pivom. Evidujú 49 Slovákov. Bolo tam skvelo, spoznali sme asi polovicu z nich. Ešte predtým sme však navštívili Belémsku záhradu.

portugal/2005_03_19-Zahrada v Belem


Do Evory nás pozvali Peter a Diana na gril párty u slovenského veľvyslanca. Vybrali sme sa tam na víkend cez Veľkú noc, páscoa. Boli úplne skvelí, všetko nám poukazovali a mali dokonca aj auto, takže som si ušetril svoje staré kríže. Najprv nás zaviedli do staručkej evorskej univerzity kde obaja študujú PhD. Milada neodolala a keď zistila že modré azulejos ladia nielen so stoličkami, ale aj s jej vetrovkou, rozhodla sa stoličky vyskúšať. Portugalci sú maličkí, ale pri jednom podchode. táto malosť kričala. Evora nám ukázala aj svoju nastaršiu pamiatku, zasvätenú ako inak Diane, patrónke zbrojníctva alebo tak nejak, poslednú laranju, v katedrále Sé, a obesenéno otca so synom alebo psom (legendy sa rôznia) v Capelle dos Ossos. Pred veľkonočnou večerou sme si dali ešte pohľad, na Evoru z priľahlého kopca a na kláštor rádu mlčanlivých mníchov, z ktorých sa nám žiaden nechcel ukázať. V nedeľu sme mestké prostredie vymenili za vidiek. Peter sa stal v Portugalsku expertom na tunajší korok a ukázal nám aj univerzitnú kozu, kravy, chlapaté kravy, a koníka na maródke, ktorého dobodal býk, lebo mu šahal na žrádlo. Neskôr sme skúsili aj prehistorický príbytokz doby kamennej a obzreli si portugalský stonehenge a pár náboženských rituálnych obeliskov, do jedného z ktorých sa Milada zamilovala.


portugal/2005_03_26-Evora 1


3. apríla sme sa vybrali pozrieť si našu lagúna. Našu, teda na našej strane Lisabonu. Predpoveď nepriala, naštastie klamala. Rovnako dobre počasie vychytili aj paraglidistiktorých sme stretali na dvojhodinovej ceste z Fonte de Telha na juh. Po plážovejceste sme okrem mŕtvych medúz našli aj sépiovú kosť. Poľkám sa raz "pošťastil" aj mŕtvy delfín. Pri lagúne sme si prvýkrát aj pieskovo odpočinuli. Na spiatočnom pochode sme vymenili pláž za útesy. Oplatilo sa, okrem nádherného pohľadu sme stretli aj zoskakúcich paragladistov.

portugal/2005_04_03-Lagoa Albufeira


V učebni som sa dal do reči s dvoma Poľkami a hneď som sa k nim pridal na výlet po severnom Potugalsku. Volajú sa Karina, Karolina, Krystina a Kewa. A potom, že sa všetky Poľky nevolajú na 'K'. No a Tomek. Vyrazil sme v piatok 15. apríla. Naštastie pre mńa mali všetko naplánvané a zistené dopredu, pretože študujú všetky možné kombinácie ekonómie a mangementu. Zaujímavé bol sledovať ako sa vedeli rozpŕchnuť a nájsť hľadanú vec za najlacnejšie prachy. Prvá zastávka bola Fatima. Chcel som tam ísť, ale holky to mali nakázané od babičiek a mamičiek. Pofotili sme sa na námestí, zapálili pútnicke sviečky a prešli sa po dróge kryzsovej (jedno zo zjavení a zastavenie vs. kadinbudka) kde sme stretli skupinu Poliakov, ale naši sa k nim nepriznali, ale začali sa baviť portugalsko-anglicky, aby ich krajania nevyhrešili, že sa nesprávajú ako správni katolícki Poliaci.

portugal/2005_04_15-Fatima


Vo fatime sme nakúpili suveníry a vydali sa do Coimbri, študentské mestečko s najstaršou univerzitou v PT. Zlatistá fotka je z prastaručkej knižnice. Prespali sme v Youth Hosteli. Nakoniec len Tomasz som mnou, lebo dievčenské miesta už neboli. V meste sa otváral nový hypermarket a ubytovne zaplnili potencionálni zamestanci. Tak sa holky presunuli do Porta a my sme namiesto plánovaného fado večera pokecali s Austrálčanmi a Brazílčanom v hosteli.

portugal/2005_04_15-Coimbra


Skoro ráno sme vyrazili do Porta. Mesto porstkého, blízko oceánu. Kostoly pre karmelitánov a karmelitánky sú oddelené najužším domov v PT, podľa zákoná, že žiadne dva kostoly nemôžu mať spoločné stenu a bez steny samozrejme ženy a muži blízko seba byť nemohli. Po ceste sme nafasovali čiapky Porto mais limpo, za čistejšie Porto. Fotka bola povinná. Na mesto a okolie sme sa pozreli z najvyššej torre de clericos, najedli sme sa v típico restaurante. Obed sme šli zapiť do jednej z portských pivníc, do Croftu aby sme sa pripravili na nočné Porto.

portugal/2005_04_16-Porto


V nedeľu ráno sme sa comboiosmi odviezli do Bragy, mesta kostolov. Je ich tam zo 40.

portugal/2005_04_17-Braga


No a posledná zastávka bola v Guimarães. Ďaľšie mesto predýchané históriu. Aqui nasceu Portugal píše nápis na hradbách, tu sa narodilo Portugalsko. Guimarães je totiť bývalé hlavné mesto a je na to patrične hrdé.

portugal/2005_04_17-Gumarais

29. apríla, 12.00 som dokončil diplomku, takme na minútu presne. Predtým som nespal 50 hodín. A dva týždne predtým som spánku tiež veľmi nedal. Na víkend bol teda naplánovaný relax naplno. A tak sa aj stalo. Okrum mojich známych sa asi strojnásobil, zoznámil som so zvyškom international študentov. Na otázku, ako je možné že ma dva mesiace doteraz nestretli som odpovedal: bol som tu, ale bol som v klietke. V sobotu sme šli na trh zlodejov, Feira de Ladra. Taký košický blšák, ale bez čínskych stánkov. S tým že z času na čas sa otvorí nejaké tá taška ľudia sa zhromaždia a na chvíľku kvitne čierny trh s elektronikou.

portugal/2005_04_30-Ladra


Následne sme sa elekričkou odviezli do bairro alto, kde si chcela dať Lucia spraviť skvelý účes lebo portugalskí hairstyleri sú o polovicu lacnejší ako talianski. Všetko bolo ale preplnené, nakoniec sme mali nemeckého hairstylera my s Tomekom na intráku. Dotyčný Nemec, Daniel, sa akosi stále nevie preniesť cez ako to tu tí Portugalci vedia mať všetko na háku. No ale späť k mestu, metro nás odviezlo do oceanária, ktoré je súčasťou Expo '98. Všakovaké rybadlá a iné potvory. Našli sme aj clawnfish alias Nema.

portugal/2005_04_30-Oceanarium


Sviatok práce sme oslávili skutočne dovolenkovým plážovým dňom. Päť hodín sme si vychutnávali Costu, nakonci som si popri neoprénových surferov vyskúšal aj teplotu oceánu. Taliani ma označili za ľadového človeka, ale slovenské pomery bola tá voda tak na 15 minút celkom znesiteľná. Cestou späť sme si kúpili gril a hamburgery a v residencii sme si spravili večeru ktorá samovoľne prerástla do menšej festy. Portugalko ako som ho chcel.

portugal/2005_05_01-Grill


5. mája mala Karina 24. Bairro alto je časť mesta kde sa to len tak hemží pubmi, reštikami a diskotékami. Alto je vysokom, starší pijanom môžu známe výťahy. Na intráku vytiahla ešte aj 96% krakowski spyritus. Raz darmo, slovania su alkáči.

portugal/2005_05_05-Karina's Birthday


8. mája sme šli robiť dobrovoľníkov do Banco Alimentar (stravná banka). V obchodov veľkých portugalský chainoch, mohli tento víkend ľudia kúpiť nejaké jedlo a odovzdať ho. Všetko zozbieraní jedlo sa odnieslo do triedičky (kde sme vypomáhali) a potom sa roznášalo do Instituiçoes Beneficiárias po krajine. Ja som sa pridal k vysypávačom, vyberal som jedlo z veľkých kontajnerov a vysypával som ho z igelitiek na triediacu linku, bolo to veľmi rýchle a to sa mi na tom páčilo. Po troch hodinách ma povýšili na vozíkara a po pol hodine sme sme dostali celkom dobrý obed. Potom som sa ešte spravil kariéru a stal sa šéfom vozíkarov ale to sme si už odchádzali oddýchnuť do dokov a do Belému.


portugal/2005_05_08-Alimentar

Cez víkend 14.- 15. mája sme sa vybrali s Karinou a Krystynou a ďaľšími Poliakmi Darekom a Jánosom do Algarve najkrajšej a najospevovanejšej časti Portugalska. Tentokrát na prenajatom aute. Prvýkrát sme z neho vystúpili v Zambujeire do mar. Celé juhozápadné a južné pobrežie je lemované plážami a polámanými litosférickými doskami. Občas niečo trčí až z oceánu. A občas si tam nejaký bociani urobia hniezdo. Už teda viem odkiaľ prilietajú. Ďalšia zasátávka bola až na najjuhozápadnejšom mieste Európy, na Cabo da São Vicente, na takzvanom konci sveta. Z oceánu trčala aj čižma. V blízkom Sagres sme navštívili pevnosť Doma Afonso Henrique s kamplnkou Nossa Senhora da Graça a bežali sa ubytovať do Pousada Juventude v Lagos. János mal narodky tam sme mu na pláži zaspievali Sto lat, sto lat, niech żyje, żyje nam! a vybrali sa na kultúrnu akciu. To ale v ten deň nebol najlepší nápad, lebo sa hral dôležitý futbal a namiesto portugalského štvrťhodinové meškania sa predstavenie začalo o hodinu neskôr aj to mali ľudia pustené vo filke malé rádijká a ukazovali si stav. Predstavenie sa samozrejme začalo oznámenie výsledku. Vyhrala Benfica. Program nás neočaril, tak sme vymenili filku za blízky podnik a spoznali sa s ďaľšími náhodnými Poliakmi a dvoma francúzskymi Kanaďankami.

portugal/2005_05_14-Algarve-1

V nedeľu sme si pozreli okolie, hlavne priľahlé pobrežia. nechali sa na rybárskom člnku povoziť. po jaskyniach v útesoch - Pierra ktoré vytvorilo terramoto (zemetrasenie). Príroda sa tu naozaj vyšantila, napríklad na svetle z hlbín. Oddýchli sme si na praia do Camilo kde sme okrem chytania bronzu špehovali domorodcov ako chytajú morské potvorky. Len okom sme mrkli na Portimão a trošku viac na Ferragudo, kde sme si dali nejakú tradičnú rybu s ryžou (peixe com arroz). Nasledoval Castelo do Silves akoinak v Silves a len tak tak sme stihli aj načerpať zázračný prameň.

portugal/2005_05_14-Algarve-2


18. mája, v stredu večer prišla Zuzka a Gita. V sobotu sme si vyšli na výlet do Cascais, Boca da Inferno (pekelné ústa) a Cabo da Roca, najzápadnejšie miesto kontinentálnej Európy.

portugal/2005_05_20-Cabo da Roca


22. máj. Príjemá bríza, voda akurát, slnko, futbal. Fonte de Telha.

portugal/2005_05_22-FonteDeTelha

26. mája sme sa vybrali do Lisboa vychytať posledné neprebádané atrakcie: Igreja do Carmo, Elevador da Santa Justa a Castelo de Sao Joao.

portugal/2005_05_26-CarmoJustaJoao

V piatok, 27. sme sa rozlúčili s poľskou frakciu residencie.

portugal/2005_05_27-LeavingParty

29. mája to už bolo na spadnutie. Povedal som si že dnes hovorím len portugalsky. Bolo to ťažké, ale vyšlo to. Múzeum prezidentov, Jeronimov kláštor, múzeum archeológie a múzeum mora. A pasteis de nata v nastaršej pastelarii (koláčikáreň - lahôdky) v portugalsku s najstarším prísne stráženým receptom.

portugal/2005_05_29-BelemMuseums


Noc z 30. na 31. patrila poslednej leaving party, rozlúčkam a baleniu. Adeus Lisboa!

portugal/2005_05_31-LastDay